Jan Zavacky

Fáza hyperkolapsu. Mimoriadne vysoké dlhy, vysoká neistota na finančných trhoch, vysoké sociálne napätie a hlavne vedomie hospodárskeho úpadku napriek novým peňažným emisiám, to je stav zrelý na hyperkolaps. Podstatou tejto fázy je vytvorenie obrovských nerovnováh a tlakov, ktoré ekonomiku ťažia a vychyľujú od efektivity tak silno, že sa napokon zrúti – skolabuje. Teraz už ale nie čiastkovo a riadene, ale dôsledne a samovoľne. A čo je najdôležitejšie – globálne. Je to ako auto v šmyku. Zrazu ho prestanete ovládať, pohybuje sa samovoľne a nereaguje na vaše podnety. Rozhodujú iné sily a vy ste už len šokovaným účastníkom. Čím rýchlešie pred šmykom idete, tým je jeho pohyb v šmyku samovoľnejší. Liberálni ekonómovia nazývajú tieto nerovnováhy bublinami. Je to výstižné prirovnanie, pretože každá bublina sa musí najskôr nafúknuť a zákonite prasknúť. V niektorom zo záverečných článkov sa znovu vrátim k tomu, čo a prečo tieto bubliny nafukuje. Priradiť k fáze hyperkolapsu konkrétne udalosti je možné, ale určiť ich časovú postupnosť je zrejme nemožné. Za významom prvého adepta tejto fázy považujem čínske dolárové rezervy. Nezáujem o dolár a jeho silná manipulácia dosiahnu také rozmery, že Čína nebude mať na výber. Dohoda s USA sa zrejme nepodarí. Záujmy už budú príliš protichodné a krytie dolára papierom a kyberzápisom bude bez hodnoty. Čína sa dolárov bude musieť zbavovať, ak k tomu nedošlo už v predchádzajúcich fázach aj s dramatickými globálnymi dôsledkami. To vyvolá hyperinfláciu v USA, možno len krátkodobú, nakoľko FED bude musieť veľmi rýchlo znižovať množstvo peňazí v obehu. Otázkou je, či sa mu bude dariť, lebo od koho tie peniaze zoberie a hlavne čo za to ponúkne je zásadný problém. Tlačiť a rozdávať peniaze je ľahké. Ale opačný proces v danej situácii bude musieť byť len silový. Prečo? Pretože niečo, čoho hodnota s istotou prežije bude nedostupné. Sú to predovšetkým drahé kovy. Celá táto situácia spôsobí úpadok hospodárstva a zahraničného obchodu. A zahraničný obchod zasiahne Európu a spôsobí jej úpadok. Táto vlna sa prenesie do celého sveta. Druhým adeptom na spustenie hyperkolapsu je krach americkej ekonomiky. V ktorom sektore? Najskôr asi vo finančnom sektore. Americké banky a investičné spoločnosti majú obrovské a nesplatiteľné úvery. Veľký podiel v týchto úverových balíčkoch tvoria stále ešte toxické hypotéky. Úvery v produkčnej sfére ohrozí stav zápornej reakcie. Zvyšujúci sa podiel služieb v ekonomike situáciu len zhorší. Záujem o ne musí klesať a pre export nemajú čo ponúknuť. Bez zanedbania nie je ani sociálna sféra. Rozdiely medzi úzkou skupinou superbohatých a zvyškom sa môžu stať neúnosné práve v obobí nástupu fázy hyperkolapsu. Stačí jeden väčší štrajk, alebo bankrot a spustí sa reťazová reakcia. Práve pár hodín pred úpravou týchto riadkov sa dozvedám, že ekonomika USA sa dostala v poslednom štvrťroku do recesie. Je 30. Január 2013. To je de facto stav zápornej reakcie. Napriek QE3, teda plynulému nalievaniu nových peňazí do americkej ekonomiky - úpadok. Ešte sa peňažní iluzionisti pokúsia o kúzlo. Je však možné, že už teraz začína stav zápornej reakcie. Bez medzifázy nulovej reakcie. A možno aj prudký pád. Mnou odhadované doby môžu byť nakoniec pre nich priveľmi zhovievavé. Tretím adeptom je Európa. Ak sa stav nulovej reakcie podarí presunúť na rok 2016 a proces degradácie spomaliť Bilónmi nových peňazí ročne, tak nástup stavu zápornej reakcie sa pravdepodobne podarí presunúť na rok 2017. Ak sa chaotické a pravdepodobne hysterické opatrenia mocných podarí nasmerovať k tým, ktorí budú z hľadiska paniky najrizikovejší, tak sa podarí udržať nervy ešte snáď rok. Ale ľudská psychika zrejme viac nevydrží. Niekomu nervy prasknú. Rizikovým je teda rok 2018. Myslím si ale, že udalosti naberú rýchleší priebeh a rizikový rok bude už pravdepodobne rok 2016. Prvou udalosťou v európskej reťazovej reakcii hyperkolapsu bude pravdepodobne pád niektorej banky, alebo štátu. Najlepšími kandidátmi na to budú zrejme Španielsko a Francúzsko a ich banky. Grécko by v tejto fáze malo byť už po bankrote. Potom reťazová reakcia zachytí všetko. Vzhľadom na to, že aj socialistické politické strany sú naviazané na finančný sektor a nie na nižšie, prípadne stredné vrstvy, nutnosť obetovať finančný sektor a zachraňovať nižšie vrstvy a producentov im dôjde už príliš neskoro. Hyperkolapsom sa začnú vyrovnávať ekonomické nerovnováhy vytvárané po desaťročia. Začnú praskať bubliny, ktoré prežili predchádzajúce fázy a narástli v nich ešte viac a samozrejme ďalšie, ktoré v týchto fázach vznikli ako dôsledok snahy o sanáciu dôsledkov prasknutia iných bublín. Ďalším spúšťačom hyperkolapsu by mohlo byť Japonsko, ale o ňom mám málo informácií a navyše mám dojem,že ich ekonomická kultúra dokáže znášať tvrdé podmienky dlhšiu dobu. Neviem. Uvidíme. Scenár hyperkolapsu môže byť iný, ako som načrtol, ale jeho podstata je nemenná. Nie je možné sa mu vyhnúť a rastúce nerovnováhy nie je možné odstrániť riadeným procesom. Takéto snahy situáciu v skutočnosti zhoršujú. Je možné, že sa podarí posunúť ho pár rokov do budúcnosti, ale môže prepuknúť naopak omnoho skôr. Vývojom po hyperkolapse sa budem zaoberať v budúcom článku.