Jan Zavacky

Globálna hospodárska hyperkríza. V dôsledku kolapsu výrobného podniku dôjde ku krízovému stavu zamestnancov a často aj majiteľa podniku. Pri kolapse banky krízový stav zažívajú klienti banky a majiteľ banky. Ak ide o nezdravý finančný systém krajiny, tak krach banky môže spôsobiť krízu v celom štáte a pád vlády. Ale ak ide o zlý finančný systém najväčších a najpreviazanejších ekonomík, tak pád jednej musí vyvolať globálnu hyperkrízu a politické vírenie v celom svete. Pád Lehman&Brothers nám dokazuje nezdravosť a citlivosť celosvetového finančného systému. Keď teda dnes padne jedna menšia ekonomika Eurozóny, už to môže byť príčinou globálnej hyperkrízy. Dôsledky krízy po roku 2008 pociťujeme dodnes. Keď vypukne hyperkríza, môžeme oprávnene predpokladať, že bude veľmi hlboká a dlhotrvajúca. V skutočnosti ale hyperkríza začala rokom 2008. Prechodné zlepšenia sú len zúfalou snahou o odvrátenie nevyhnutného. Udalosti po roku 2008 boli, sú a budú prejavom zlého a zhoršujúceho sa stavu, ktorého príčina sa neodstráni dobrovoľne. Čo je ale horšie, už sa ani odstrániť nedá. Dôsledkom musí byť ťažké a dlhé precitanie. Drvivá väčšina civilizácie nemôže porozumieť tomuto stavu, pretože každý sa prirodzene zaoberá hlavne svojim zamestnaním. Väčšina odborníkov nie je v stave prijať nevyhnutnú hrozbu. Takmer 80 rokov sa ekonomiky vyspelého sveta riadia teóriou J.M.Keynesa a takmer 40 rokov preexponovanou teóriou M.Friedmana. Najlepšie školy sveta podľa toho vyučujú. Za celú túto dobu všetko funguje bez problémov. Zdanlivo. Je len maličká časť odborníkov, liberálnych ekonómov, ktorí vidia zreteľnú nevyhnutnosť. Opatrenia politikov ju načas zastavili, zdanlivo prekonali, ale hlavný ukazovateľ – dlh - vzrástol a rastie ďalej. To, že sa v niektorých ekonomikách neprejavila kríza doteraz výraznejšie, je len dočasným úhybným manévrom. Napätia vzrastajú a zlievajú sa do jedného. Čím bude vyššie, teda čím budeme uhýbať dlhšie, tým bude úder silnejší. Dá sa predpokladať, že nové vlády, ktoré nastúpia v kríze, budú rovnako nekompetentné ako tie staré, lebo držať sa pri moci ovládajú politici celkom dômyselne, ale rozumieť a riešiť ekonomické problémy už tak neovládajú. Prípadná hyperinflácia bude čoskoro vystriedaná defláciou. A ich hlavná ekonomická schopnosť, teda výroba peňazí teraz bude na úžitok. Kríza je totiž deflačným prejavom, teda situácie, keď je nedostatok peňazí v obehu. Tým, že sa peniaze budú dodávať do obehu, bude sa udržovať dopyt po tovaroch a službách a teda aj výroba a ponuka. Dôležité je, aby sa peniaze dostávali prednostne k spotrebiteľom a producentom. A to už je pre politikov ťažšia úloha. Buď to nevedia, alebo nechcú. A nechcú to preto, lebo mnohí sú osobne naviazaní na finančný sektor, alebo iné ekonomické skupiny, ktoré budú ochraňovať. Ďalej je dôležité, aby sa s postupujúcou stabilizáciou znižovalo množstvo emitovaných peňazí a nakoniec úplne zastavilo. Ak sledujeme počínanie politikov vo Veľkej hospodárskej kríze a v celých novodobých dejinách, tak pravdepodobnosť, že si budúci mocipáni vezmú nejaké ponaučenie je malá, až mizivá. Omnoho pravdepodobnejšie je, že budú pokračovať v budovaní finančného sektoru a v odmenách pre svojich mecenášov aj po hyperkríze a vydáme sa na cestu k novej hyperkríze. Horšie je, že väčšina verejnosti nebude mať ani potuchy o skutočných príčinách a teda nedokáže správne vybrať budúcu mocenskú garnitúru. História sa bude opakovať. Predpokladám, že po ďalších dvoch,troch hyperkrízach v budúcich 200 rokoch verejnosť dospeje k poznaniu pravdy prostredníctvom väčšieho počtu odborníkov, uznávajúcich správny pohľad na vec. Dôležitým prejavom hyperkrízy bude dočasná hospodárska dezintegrácia sveta. Jej dôsledkom môžu byť prechodné nedostatky potravín. Ak si predstavíte v akom stave je naše poľnohospodárstvo z hľadiska výkonu, tak pri obmedzenom zahraničnom obchode to môže spôsobovať aj vážne problémy. Nie je mojim cieľom uvažovať do podrobností o kríze a jej dôsledkoch. Mňa zaujíma predovšetkým príčina kolapsu, možnosť dobre ju spoznať a možnosť ponaučiť sa z tejto príčiny. Ak píšem v jednotnom čísle, má to svoj presný dôvod. A o tom už v ďalšom článku.