Jan Zavacky

Ekonomické zhodnotenie. Ako som už v poradí druhom článku písal, za príčinu prebiehajúceho kolapsu považujem nadmerné a dlhodobé uvoľnovanie peňazí tak, ako sa na to díva liberálna ekonómia. Tu by som chcel zdôrazniť, že to je jediná príčina. Ostatné sú len zdanlivé, alebo sú dôsledkom tejto jedinej príčiny. Energetické,alebo enviromentálne problémy môžu v budúcnosti tiež viesť ku kolapsom, ale na súčasný kolaps nemajú vplyv. Ak máme dojem, že rozsiahle fiškálne stimuly, teda investície a výdavky štátu sú rovnako samostatnou príčinou, musíme si uvedomiť, že stimuly na základe výberu daní nemôžu byť nikdy mimoriadne veľké a dlhodobé. Mnohé veľkorysé sociálne programy a štátne investície v súčasnosti sa môžu realizovať len a len na základe monetárnej expanzie. Vďaka nej dostane vláda za svoje dlhopisy akékoľvek množstvo nových peňazí. Keď k tomu pripočítame finančné deriváty a multiplikátory vo finančnej sfére, ktoré sú ďalším zdrojom nových a novších peňazí, tak výsledok sa začína prejavovať v plnej sile. Čo sa týka popisu jednotlivých fáz kolapsu, prvé dva nie je zásadný problém opísať, alebo predvídať. S tretím je to už trochu zložitejšie.Predstaviť si priebeh hyperkolapsu je takmer nemožné, pretože čím sa viac vzďaľujeme od dneška, tým viac premenných vstúpi do procesu vývoja. Druhým dôvodom je fakt, že s takým niečim nemáme skúsenosť a keby sme aj mali, v priebehu času sa podmienky tak zmenia, že priebeh nového hyperkolapsu by bol výrazne iný. Tretím dôvodom je to,že ak sa nezaoberáme podobnou problematikou a makroekonomikou dlhú dobu, nemáme dostatok informácií a myšlienkových modelov na podobné zložitejšie modelovanie. Napriek tomu, keď odhalíme podstatu problému a využijeme logiku a všetky možné poznatky, modelovanie na tejto podstate musí viesť k reálnym možnostian. Jednotlivé udalosti popísané v hyperkolapse sú vysokopravdepodobné. Keby v realite došlo k iným udalostiam, ich podstata bude úplne rovnaká a to vyrovnávanie tlakov, resp. praskanie bublín. Mnoho ekonómov hlavného prúdu sa na takýchto predstavách dnes len zabáva. Ale zabávali sa aj pred rokmi 2007 a 2008. A na Slovensku? Len si spomeňte. Ešte aj koncom roka 2008 politici tvrdili, že nás sa kríza nedotkne. Dotkla sa a jej koniec sa nás dotkne ešte viac. Oveľa viac. Výroba nových peňazí má ešte jeden zaujímavý aspekt. A to priam nečakaný. Ich výroba môže byť v určitej situácii naozaj užitočná a oprávnená. Tú možnosť som už spomenul v jednom z predchádzajúcich článkov. Ide o obdobie hospodárskej depresie po kolapse. Výroba peňazí udržuje v takejto situácii obeh peňazí, tým dopyt po tovaroch a službách a tým chod hospodárstva. Nie je to bez rizík. Vrátane politických. O tom v inom článku. Práve analýza situácie počas Veľkej hospodárskej krízy viedla autora monetarizmu M.Friedmana v polovici 50-tych rokov k jej vypracovaniu, presadzovaniu a obhajovaniu, predovšetkým pred Keynesiánskou teóriou. S realizáciou monetárnej politiky nebol ale M.Frieman spokojný, čo prejavil ako poradca R.Reagana svojimi vyjadreniami na adresu FEDu v osemdesiatych rokoch. Ktovie, či si plne uvedomoval, kam až to môže zájsť. Monetárne uvoľnovanie, resp. monetárna manipulácia sú podstatou dnešných pokračujúcich problémov. Z nich vychádzajú ďalšie príčiny, ktoré sú zdanlivo svojbytné. Ak sa pozrieme na USA, Írsko a Španielsko, tak tamojšie hypotekárne nerovnováhy stvorili administratívne zásahy do spôsobu poskytovanie peňazí. Bez nich by málokto dostal hypotéku. Keďže legislatíva umožnila stavť nehnuteľnosti prakticky každému, vznikla tak administratívno-výrobná bublina. Ale bez monetárneho uvoľnovania, či multiplikovania by nebolo na takúto stavebnú výrobu. Musela sa teda vytvoriť najskôr monetárna bublina, ako podmienka administratívno-výrobnej. Vo Francúzku sa rozvíja sociálna bublina. A tak isto. Bez monetárnej bubliny by rozsiahle sociálne programy nemohli existovať. Grécko je ako vždy mimoriadny prípad. Dnes sa o tom už nehovorí , ale na začiatku gréckeho dlhu stáli zbrane. Veľa zbraní a za veľké peniaze. To bol len veľký dlh. Bublina to ešte nebola. Potom sa mu podarilo vstúpiť do Eurozóny, údajne za pomoci účtovných manipulácií americkej banky Goldman&Sachs a veľmi silného zatvorenia očí ECB a EK. To bol len podvod na nás všetkých (vrátane Slovenska, ktoré do takýchto pomerov vstúpilo neskôr). Ale bublina to stále nebola. Tá začala až po vstupe do Eurozóny a to zvyšovaním platov, bujnením štátneho aparátu a sociálnych vymožeností. Takže mzdovo-byrokraticko-sociálna bublina. Všetky dnešné bubliny majú spoločnú výrobu nových peňazí a to formou dlhu. K dlhu za zbrane tak pribudol rastúci dlh za byrokraciu a sociálny nadštandard. Pri bublinách je zrejmý ďalší sebazničujúci mechanizmus bublín, okrem tých, ktoré som uviedol už skôr. Je to mechanizmus nahradenia pravých trhových signálov falošnými. Keď si napríklad beriete úver na stavbu domu, poskytnuté peniaze majú určitú hodnotu, vyjadrenú úrokom. Ten kto príde po vás, bude mať drahší úver s vyššími úrokmi, pretože vaším úverom ubudlo z množstva peňazí pripravených na poskytnurie úverov. Monetárna bublina signalizuje stálym úrokom rovnaké množstvo v ponuke. Ponuka „umelých“ peňazí je síce stále rovnaká, ale hodnota týchto peňazí nemôže byť taká, ako sa javí. V skutočnosti by mala byť nulová, lebo ich hodnotu by nemal určovať zápis v počítači, ale hodnota tovarov a služieb,ktoré sa za tieto peniaze vyprodukovali a súčasne ponuka a dopyt na trhu s peniazmi. Ďalším príkladom zlého signálu môžu byť investície do automobilového priemyslu. Umelé peniaze a šrotovné signalizujú výrobcovi dostatok dopytu. Rozšíri teda kapacity. Lenže ich efekt vyprchá a výrobcovi zostanú prázdne haly a stroje bez výroby. Keby mal správny signál, investoval by do inovácie a zefektívnenia procesu výroby, ako aj samotného výrobku. Možno do niečoho úplne iného. A teraz si predstavte seba - radového človeka. Vaše investície a nákupy sú bez úžitku. Ste bezradný. Musíte ich udržovať, čo stojí peniaze. K tomu platíte úroky z úveru. Zoberiete si ďalší úver, lebo trh a propaganda vám ich núkajú. Veríte v lepšiu budúcnosť, lebo mocní a podľa obvyklých kritérií aj znalí to tvrdia. Vy občas na nich nadávate, ale keďže veci nerozumiete, tak v kútiku vedomia im predsa len dáte za pravdu. Uvedené príklady ukazujú,ako dodávanie peňazí do obehu deformuje trhy a tie deformujú naše ekonomické vedomie. Len málo ľudí vidí katastrofu na horizonte. Niektorí len prechodné problémy. Tí ešte získajú priaznivcov, ale tí, čo vidia mimoriadne udalosti v blízkej budúcnosti, a ktorých som priaznivcom , tí sú na smiech, alebo opovrhovanie. Najhoršie je, že vo chvíli, keď situáciu pochopí viac ľudí, bude už neskoro. Prečo? To rozvediem v politickom zhodnotení.