Jan Zavacky

Dozrievanie podmienok kolapsu. V predchádzajúcom článku som skončil pri zrušení zlatého štandardu, ktorý sa týkal mien všetkých vyspelých ekonomík, ale pre nás je zaujímavý americký dolár. Ten sa totiž vzdialil od zlatého štandardu najviac a ako mena najsilnejšej ekonomiky a rezervná svetová mena mal a má najväčší vplyv na svetovú ekonomiku. Hral prvé husle pri začiatku fázy dozrievania kolapsových podmienok a hral ich aj na konci tejto fázy.Začiatkom fázy dozrievania podmienok kolapsu bolo teda zrušenie Bretton-Woodskeho systému, inak zlatého štandardu. Ako sa dalo očakávať a ako už aj vy isto tušíte, peňažná zásoba, tada množstvo peňazí v obehu začalo narastať. A zase - predovšetkým v USA . Podobá sa vám táto situácia na situáciu na začiatku 20-tych rokov .... ? Správne. Je to prakticky to isté, hoci väčšina ekonómov v tom dodnes nevidí žiaden problém. Dokonca niektorí sa na to pozerajú úplne opačne. Tvrdia, že novo-emitovaných peňazí je málo a treba ich emitovať v masívnom rozsahu. Ako som spomenul už v prvom, úvodnom článku, tento postup vášnivo propaguje P.Krugman, nositeľ nobelovej ceny. Ak sa vám zdá, že polemizovať s nositeľom nobelovej ceny je príliš odvážne, až bezočivé, tak si stačí predstaviť, že nositelia tejto ceny takto protichodne polemizujú prakticky trvalo. Navyše, ako sme si už ozrejmili, ekonómia nie je exaktná veda, resp. len veľmi málo a preto výsledky reality môžu a často sú neočakávané a úplne opačné, ako predpoklady. A mám aj tretí argument. Stále sa chceme považovať za neznalých provinčníkov? Ako povedal jeden náš známy politik : „Myslíte si, že v 16-tich krajinách Eurozóny sa mýlia a my na Slovensku máme zrovna pravdu?“ Toto nie je argument, hodný našej tvorivosti, ani našej svojprávnosti. Rast amerického dlhu v 70-tych rokoch bol vcelku nenápadný. Tempo nabral až za vlády R.Reagana, ktorý viedol vyzbrojovaciu vojnu proti Sovietskemu zväzu. Keďže bola víťazná, málokto venoval pozornosť silnému nárastu dlhu. V devedesiatych rokoch vojna v Perzkom zálive a znova rýchly nárast dlhu. V novom miléniu vojna v Afganistane a mimoriadny nárast dlhu. No a nakoniec finančná a hospodárska kríza po roku 2008 a supernárast dlhu. Kým od roku 1971 do roku 2008 narástol dlh USA na cca 10 Biliónov dolárov, za posledné 4 roky vzrástol na viac ako 16 Biliónov. A čo EÚ ? V Európskej únii a Eurozóne bola a je situácia iná, ale o nič menej nebezpečná. Dlhy Eurozóny sa od vzniku ECB zásadne nezmenili. Ale! Európa pozostáva z mnohých samostatných subjektov a vývoj ich dlhu je veľmi rozdielny. Kým jedni boli na tom dobre, druhí sa rýchlo zadlžovali. Grécko malo katastrofálny stav od začiatku,len si to zodpovední nechceli všímať a ostatní členovia EMÚ nemohli kvôli falšovaniu. A verejnosť? Nemala a nemá žiadne šance. Prečo? K tomu sa vrátim úplne v závere série článkov. Malé krajiny nespomínam s výnimkou Grécka. Prečo? Pretože Grécko v tomto procese hralo významnú úlohu, bez ohľadu na to, či si to niekto pripustil , alebo uvedomil. Jeho úlohu ale postupne dobiehajú aj iní hazardní hráči. A tým sa stáva tento proces vabankom. A to nezvratným. Koniec fázy dozrievania prišiel teda v Európe nenápadným a pomerne málo sledovaným procesom zadlžovania. V USA prebiehal tento proces rovnako nenápadne a dokonca aj v USA sa väčšina odborníkov pri zmienke o kolapse výborne bavila. Dokonca aj prvé výkyvy na trhu s hypotékami bralo vážne len pár analytikov a finančných obchodníkov. Prichádzam tak na koniec fázy dozrievania a tým koncom bol september 2008. V USA vzniklo menšie vzrušenie, v Európe neveľký záujem a na Slovensku radostné a nevšímavé budovanie svetlých zajtrajškov. Tým zlomovým momentom bol krach dvoch hypotekárnych spoločností Freddie Mac a Fannie Mae. Finanční investori možno s napätím, ale obchodovali ďalej a analytici, až na pár výnimiek nevideli zásadné problémy. O 2 týždne sa to ale zmenilo. Skrachovala banka Lehman Brothers. A to už v USA začalo narastať prekvapenie a obavy. V Európe začal rásť záujem bez známok obáv a na Slovensku nezáujem a sabaisté plány do budúcnosti. Myslím, že nikoho z odborníkov neurazím, keď napíšem, že až v tejto chvíli ich tento problém začal zaujímať. Väčšina z nich dodnes vyhodnocuje tie udalosti ako súčasť prechodných finančných problémov. Nedovolím si tu zastupovať celú liberálnu ekonómiu, ale v duchu jej predstáv s plnou vážnosťou tvrdím, že september 2008 je začiatkom kolapsu svetového finančného systému a následne hospodárskej krízy globálnych rozmerov. A týmto som sa dostal k začiatku ďalšej fázy problémov svetovej ekonomiky a to je fáza postupného kolapsu. A o nej v ďalšom článku.