Jan Zavacky

Fáza superkolapsu. Minulý článok som ukončil predpokladaným bankrotom Grécka. Aj v prípade, že dôjde k inej silno deflačnej, alebo silno inflačnej udalosti, dôjde vo svetovej ekonomike k tak vážnym tlakom, že ich dôsledkom musí byť rad ďalších dramatických a zreťazených javov. Začne sa fáza superkolapsu. Ešte raz zopakujem, že v tejto fáze aj napriek prílevu nových peňazí budú prakticky všetky ekonomiky nominálne stagnovať a reálne klesať. Budú v stave nulovej reakcie. Ktoré udalosti môžeme čakať v tejto fáze? Ak uvažujeme o páde Grécka, v Európe vzniknú deflačné tlaky, teda bankroty bánk a výrobcov. Finančný sektor napriek „prereflovaniu“ a svojvoľnému nadrozmernému „prerasteniu“ nedokáže vyrovnávať defláciu inflačným tlakom, lebo jeho peniaze sú z väčšej časti fiktívne, ako som to už písal v niektorom predchádzajúcom článku. Nie su kapitálom. Ak uvažujeme o akom-takom prenose skúseností z Veľkej hospodárskej krízy, tak politici si uvedomia, že musia konať. Inak dôjde k masívnemu prepadu výroby a masívnej nezamestnanosti. Použijú osvedčený postup. Uvedomia si, že defláciu musia vyrovnávať infláciou a použijú jediný prostriedok - nové peniaze. Dá sa predpokladať, že finančný sektor bude okrem reálnej nesolventnosti tak demoralizovaný a nespoľahlivý, že vlády sa budú snažiť masívne prijímať bezúročné nové peniaze na sekundárnom trhu, to znamená priamo od centrálnych bánk a dlhy u CB obratom odpisovať. To ale vyvolá nevôľu tých, čo ešte nebudú potrebovať nové peniaze. Dá sa očakávať, že nakoniec sa presadí obvyklá cesta zaúčtovania dlhov. Ale napätie sa zvýši o ďalší stupeň. Veľká časť nových peňazí pôjde na záchranu bánk. Samozrejme tých najväčších, pretože ich pád by vyvolal okamžitý kolaps. Takto sa podarí vytvoriť opäť zdanlivú rovnováhu. Bude totiž viac, či menej dynamická. Tlak trhového mechanizmu bude posúvať ekonomiky do depresie a deflácie. Vo finančnom sektore sa bude hromadiť stále viac nových peňazí a ich trhové uvoľnenie bude vzhľadom na stav ekonomík prakticky nemožné. Subjekty trhu budú fungovať , ale dlhová záťaž sa zvýši, pretože množstvo nových peňazí bude musieť byť vyššie, ako veľkosť bankrotmi odpísaných dlhov. Pôvodné napätia budú týmto prekročené. Ale zmení sa ešte niečo. Európska ekonomika sa začne preklápať do stavu zápornej reakcie. Prekvapenie zodpovedných bude prechádzať do šoku a bezradnosti. A čo verejnosť. Obavy a neistota už aj tak vysoké budú prudko narastať s úbytkom stredenej vrstvy a rozširovaním chudoby a odkázanosti na štát. To bude situáciu ďalej zhoršovať aj po psychologickej stránke aj po stránke rozpočtovej. Socialistické nálady zabránia prikročiť k radikálnemu zásahu. Verejnosť bude očakávať riešenia od mocných. Len málokto si uvedomí, že budú stále viac bezmocní. Ekonomické procesy nadobudnú svoju vlastnú hybnosť. Popísané javy sa budú navzájom umocňovať. Z pozorovania vývoja HDP v posledných rokoch možno predpokladať, že kritickým obdobím pre stav nulovej reakcie je okolie roku 2015. Ak k tomu prirátame schopnosť mocných vyhýbať sa objektívnym problémom, môže sa to presunúť. Ale objektívne zákonitosti možno obchádzať len dočasu. Tým, že rovnaké problémy ako Európa majú aj USA a Japonsko, nebude vonkajšia ekonomická sila, ktorá by mohla pomôcť. Existuje ešte možnosť, že svetovú ekonomiku podržia nové veľké ekonomiky, ako sú India, Brazília. Vplyv môžu mať aj Rusko s Kazachstanom. Neviem to odhadnúť, pretože údaje o týchto ekonomikách sú ťažšie dostupné a vyžadovalo by si to veľa času pre ich štúdium. Odhadujem teda, že popísaný scenár je najpravdepodobnejší, ale nič nevylučuje prudký globálny hyperkolaps už počas tejto fázy. Ak nie, ekonomika sa dostane do stavu zápornej reakcie, skončí fáza superkolapsu a začne fáza, v ktorej hyperkolaps možno očakávať kedykoľvek. O tom v ďalšom článku.