Jan Zavacky

Začiatok fázy postupného kolapsu. V minulom článku som skončil pri tom,ako sa skončila fáza dozrievania podmienok kolapsu a začala sa fáza prvých prejavov úpadku, teda fáza postupného kolapsu. Väčšina ekonómov je presvedčená o zlom využití jestvujúceho finančného systému. Ale pravda musí byť taká, že tento systém je principiálne zlý a treba ho nahradiť. Tento systém nám predkladá len zdanie reality a využíva pritom rôzne samovoľné, ale v tejto fáze už aj riadené, ale bezradné a zúfalé ilúzie. Tieto ilúzie sú založené predovšetkým na tvorbe nových peňazí. Peniaze pre každého z nás predstavujú hodnotu. Ale keď si vytlačíte peniaze v domácej tlačiarni a štát vám ich povolí používať, tak akú hodnotu budú mať? Predstavte si, že si všetci večer vytlačíme peniaze a na druhý deň vyrazíme do obchodov , realitných kancelárií, alebo burzu akcií. Nemusíte byť odborníkmi, aby ste vnímali nezmyselnosť takéhoto počínania. Lenže to sa deje. Banky takto vyrábajú peniaze. Legálne! Spomeňte si na druhý článok, kde som písal, že ak panovník znehodnocuje mince v malom a dočasne, nemusí sa nič závažné stať. To isté platí o dnešných peniazoch. To, že sa niečo deje znamená, že už sa prekročila hranica silných účinkov. Zvláštne je na tom, že malé účinky v podobe niekoľkopercentnej ročnej inflácie nenaznačovali žiadne problémy. Ten problém ale vznikol niekde nenápadne na boku. Je ním investičné finančníctvo. Toto moderné podnikanie je schopné pohltiť nepredstaviteľné množstvo nových peňazí, ktoré už dokonca ani nie su tlačené, ale len zapisované v databázach bankových serverov. A čo je horšie, ono si tie peniaze aj samo vyrába. V neuveriteľných množstvách. Ak reálna svetová ekonomika pracuje s desiatkami Biliónov dolárov, tak finančné investície mimo túto ekonomiku predstavujú stovky Biliónov dolárov, ale pravdepodobne niekoľko Trilión dolárov. Teda o dva rády vyššie. A teraz už len stručne na dokreslenie. Ak si kúpite v obchode chlieb za 1 Euro, finančný sektor na základe tohoto vášho nákupu prostredníctvom rôznych finančných nástrojov urobí obchod za 5, ale možno aj 20 Euro. Ale chlieb držíte vy. Finačníci držia papiere vzťahujúce sa na váš chlieb, ale ešte častejšie len kybernetický zápis na harddisku bankového servera. Keď vy ten chlieb zjete, finančný doklad vzťahujúci sa naň by mal byť odpísaný. Deje sa to? Môžeme mať oprávnené pochybnosti. Stres testy ukázali zdravie bánk. Realita vzápätí pravý opak. Finančný sektor si tak žije akýmsi samostatným životom a rastie rýchlejšie, ako reálna ekonomika. Väčšina z nás žije z reálnej ekonomiky a keďže sa jej prosperita nezlepšuje a začína sa zhoršovať, nové peniaze v investičnom finančníctve sú teda využité neefektívne. Teda v neprospech reálnej ekonomiky. Pri raste objemu nových peňazí sa to teda raz muselo nejako prejaviť. Novo vytvorené peniaze sa dostávajú do obehu aj v reálnej ekonomike a zvýšia nákupy aj investície. Veľa nákupov a veľa investícií je prejavom veľkého hospodárskeho výkonu. Lenže! Pri novej dávke nových peňazí sa nakupuje predovšetkým to, čo bolo vyrobené. Výroba sa zatiaľ nezvyšuje. Predajcovia zvyšujú predovšetkým cenu. A to je dôležité. Je to teda imitácia rastu výkonu. Nie su nútení vyrábať efektívne a inovatívne, stačí len zvyšovať cenu. To znamená, že s prílevom nových peňazí sa zvyšuje podiel neinovovaných a neefektívne vyrábaných výrobkov. To predsa musí rast produktivity spomaľovať. Raz sa to muselo prejaviť. Čo sa týka investícií, platí obdobne. Výrobca nie je nútený obozretne a efektívne investovať. Stačí len investovať. Vie, že politika mu zabezpečí stimuly odbytu aj investícií a v prípade problémov dokonca aj záchranu priamo od štátu. S prílevom nových peňazí pribúdajú neefektívne investície. Buď sú príliš nákladné, alebo príliš naddimenzované, alebo príliš neúčelné. To predsa tiež musí znižovať rast produktivity. A tiež sa to muselo raz prejaviť. Čo sa stane ďalej. Pri raste množstva peňazí sa logicky zvyšuje hodnota nakúpených tovarov a služieb (nominálne HDP). Ich reálna hodnota sa zvyšuje väčšinou menej (reálne HDP). Postupom času sa rast spomaľuje. To je vlastne fáza dozrievania podmienok kolapsu. Prvým zlomom je, keď sa rast reálneho HDP zastaví, hoci nominálne ešte rastie. To už je fáza postupného kolapsu. Druhým zlomom je, keď reálne HDP začne dlhodobejšie klesať a nominálne HDP sa blíži nule. Tu už začína stres. Je to fáza zreteľného kolapsu, ktorý môže mať viac menej rýchly priebeh. No a záverečnou fázou je pokles oboch ukazovateľov. Tu už začína bezmocnosť. Je to fáza prudkého a rozsiahleho kolapsu. Vo fáze poklesu reálneho HDP začína úpadok. Namiesto všeobecne očakávanej prosperity - úpadok. Politici začínajú situáciu riešiť. A keďže tomu nerozumejú, obrátia sa na centrálnu banku a ..... požiadajú o tlačenie peňazí. Verejnosť situácii tiež nerozumie, ale pociťuje úpadok, tak požaduje od politikov (štátu), predstavte si ....... peniaze. Požadujeme vyššie platy úradníkov, zdravotníkov, učiteľov, vyššie dôchodky, podpory v nezamestnanosti atď. Tým sa situácia ešte viac zhorší. Nastúpia fázy ďalšieho znižovania NHDP a RHDP. Ak máme teraz na Slovensku a v niekoľko málo krajinách Eurozóny, ale aj v USA rast HDP, tak je to len dočasná reakcia na vytlačené peniaze a odbyt v Číne. Z časti psychologická a z časti tovarovo-peňažná. Podobné oživenie už s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde. Strednodobo je a bude ročná miera inflácie na Slovensku vyššia ako nominálny rast HDP. To znamená, že rast reálneho HDP je a bude záporný. Opísaný mechanizmus je zjednodušený a neberie do úvahy ďalšie mechnizmy, ktoré môžu situáciu zlepšovať, alebo zhoršovať. Z pozícií liberálnej ekonómie sú ale druhotné. K tomu sa dostaneme ešte pri záverečnom vyhodnocovaní. Týmto je téma tohoto článku vyčerpaná. V ďalšom článku popíšem koniec fázy postupného kolapsu.